Výskumný ústav zváračský pri tejto príležitosti usporiadal 16. mája 2024 slávnostné podujatie s účasťou niekoľkých desiatok hostí zo Slovenska i zo zahraničia. Výskumný ústav zváračský (VÚZ) je najvýznamnejšou inštitúciou svojho druhu na území bývalého Československa. Založil ho profesor Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, akademik, Dr. h. c., prof., Ing. Jozef Čabelka, Ing. ESSA, DrSc., ktorý začal budovať zváračskú tradíciu na Slovensku. VÚZ bol oficiálne založený 1. januára 1949.

Akademik Jozef Čabelka absolvoval viacero pobytov vo veľkých západoeurópskych firmách v období medzi I. a II. svetovou vojnou, ale inšpirovala ho aj návšteva Patonovho zváračského inštitútu v Kyjeve. V tom čase už bol medzinárodne rešpektovaným odborníkom v oblasti zvárania, mikrometalurgie a materiálového inžinierstva. V roku 1947 sa stal laureátom Medzinárodnej ceny I. stupňa J. F. Lincoln Arc-Welding Foundation (USA) za vyriešenie zvariteľnosti mäkkých konštrukčných uhlíkových ocelí. Objavil tzv. „krehký lom“ – zistil, prečo sa námorné lode počas II. svetovej vojny lámali v blízkosti zvaru a inicioval technológiu žíhania oslabeného okolia. Za tento prínos sa dostal na zoznam kandidátov na Nobelovu cenu za fyziku.

Finančnú odmenu v hodnote 200 tisíc USD, ktorú získal spolu s cenou, mohol do Československa priviezť len vo forme zakúpenia prístrojov a zariadení. Tieto prístroje sa stali prvým vkladom do Výskumného ústavu zváračského. O zmysluplnosti jeho založenia presvedčil vládnych predstaviteľov najmä argumentom, že zváranie bude hrať v povojnovej obnove krajiny jednu z kľúčových úloh. Po akademikovi Jozefovi Čabelkovi je pomenovaná križovatka pri VÚZ na Račianskej ulici v Bratislave, ako i Stredná odborná škola Jozefa Čabelku v jeho rodnom meste Holíč.

BUDOVANIE ÚSTAVU
Výstavba začala na sklonku roka 1949. Postupne vyrástli technologické laboratóriá, mechanické skúšobne, metalurgické overovacie prevádzky a mechanické dielne. V roku 1955 boli v prevádzke základné objekty laboratórií a v roku 1958 – po uvedení hlavného administratívno-technického traktu do užívania (dnes v ikonickej budove sídli Ministerstvo spravodlivosti SR), dostal areál finálnu podobu. Tvorili ho technologické laboratóriá, laboratóriá výskumu vlastností zvarových spojov, fyzikálnej metalurgie a analytickej chémie, laboratóriá metalurgie a výskumu prídavných materiálov, vrátane výrobných overovacích prevádzok, ako aj úsek vývojovej konštrukcie a realizačných dielní. Súčasťou areálu bolo školské oddelenie, oddelenie zaoberajúce sa technickými
normami z odboru zvárania, technická knižnica a technicko- hospodársky úsek. Súbežne so stavbou nových objektov sa ústav rozvíjal aj personálne. Kým pri založení ústavu v ňom pracovalo asi
50 ľudí, v roku 1955 už štyri stovky a v roku 1959 mal ústav už asi 650 zamestnancov. Ich počet kulminoval v 80-tych rokoch na počte 890 zamestnancov.

Z iniciatívy akademika Čabelku bola v areáli VÚZ vybudovaná aj Katedra zvárania a zlievania Strojníckej fakulty SVŠT (dnes STU Bratislava) a Ústav materiálov Slovenskej akadémie vied. Tento vedecký, vývojový a pedagogický komplex by sme dnešným slovníkom mohli nazvať „technologický hub“. Výskumný ústav zváračský v Bratislave sa v nasledujúcich desaťročiach vypracoval medzi špičkové pracoviská svojho druhu na svete. VÚZ sa ako zástupca Československa stal v roku 1956 členom Medzinárodného zváračského inštitútu IIW. Zažiaril v roku 1958, keď na svetovej výstave EXPO v Bruseli získal Zlatú medailu za odporový zvárací lis. V roku 1963 sa stal celoštátnym vedúcim pracoviskom vedecko-technického rozvoja v odbore zvárania. Do roku 1989 pripravil a riešil veľké štátne výskumné programy. Do praxe priniesol nové poznatky, technologické postupy a smernice na zváranie a naváranie, ako aj receptúry nových zváracích materiálov, metodiky skúšania i prototypy zváracích zariadení. VÚZ tiež vyvíjal a dodával zložité jednoúčelové zariadenia na zváranie až do úrovne výrobných liniek a robotizovaných komplexov.

VÚZ v roku 1952 založil prvú zváračskú školu na Slovensku a do konca 90-tych rokov celoštátne riadil a zabezpečoval školenie kvalifikovaných zváračov. V roku 1993 zaviedol kvalifikáciu zváračských technológov podľa smerníc Európskej zváračskej federácie (EWF), ktorej riadnym členom sa stal v roku 1997 ako prvý v strednej a východnej Európe.

SÚČASNOSŤ
Po roku 1989 sa VÚZ začal orientovať na produkty a služby s vyššou pridanou hodnotou. Vyvinul plazmové rezacie centrum Plasmacutter a pokračoval vo vývoji elektród na ručné oblúkové zváranie, rúrkových drôtov na naváranie, tavív na zváranie pod tavivom a práškov na žiarové striekanie. Pre Slovenské elektrárne, a. s. zrealizoval opravu deliacej roviny jadrového reaktora a vyvinul zariadenie na orbitálne zváranie prírub. Novými kovovými práškami predĺžil životnosť technologických zariadení vo viacerých strojárskych podnikoch.

V rokoch 2014-2024 sa VÚZ podieľal na projektoch v oblasti energetiky, výroby hliníka a dopravy. Napríklad:

• NEXTGENPOWER: Nové technologické a materiálové výzvy pre aplikáciu v ultraefektívnych tepelných lektrárňach spaľujúcich práškové uhlie s technológiami zachytávania a skladovania uhlíka.
• MACPLUS: Zvýšenie účinnosti elektrární USC (Ultrasupercritical) s využitím nových materiálových riešení.
• GRAMAT: Výskum inovatívnych gradientných rúr odolných korózii pre zariadenia na generáciu biomasy
• Opravné zváranie nátrubkov superhavarijného napájania. VÚZ vyvinul unikátny obrábací poloautomat na diaľkové ovládanie a technológiu zvárania pre automatickú úpravu heterogénnych zvarov v parogenerátoroch jadrovej elektrárne.
• Robotizované zváracie zariadenie pre automatizovanú opravu rozvádzacích kolies hlavného obehového čerpadla v primárnom okruhu jadrovej elektrárne.

VÚZ riešil zváranie celosvetovo prvého celohliníkového podvozku pre nákladný železničný vagón, ktorý je z 90 % vyrobený trecím zváraním s premiešaním. Ako prvý na svete vyvinul a použil prenosné zariadenie na opravu zbernicového systému vo výrobe hliníka počas plnej prevádzky, kde sa v dôsledku silného magnetického poľa nedajú použiť tradičné spôsoby zvárania.

MEDAILA AKADEMIKA ČABELKU
V rámci gala podujatia, ktorého sa 16. mája v Bratislave zúčastnilo niekoľko desiatok hostí zo Slovenska i zo zahraničia, udelil Výskumný ústav zváračský (VÚZ) spolu so Slovenskou zváračskou spoločnosťou (SZS) Medailu akademika Čabelku 10-tim významným osobnostiam. Laureátom tohto najvýznamnejšieho ocenenia pre profesionálov vo zváraní v strednej Európe sa môže stať iba odborník, ktorý preukázal významný prínos k rozvoju zvárania a príbuzných technológií počas celoživotnej, alebo dlhoročnej práce.

Prvý krát bola Medaila akademika Čabelku udelená v roku 1989. Do roku 2024 (vrátane) si ju prevzalo 131 laureátov (z toho 8 žien). 38 laureátov sú zahraničné osobnosti zo 14- tich štátov, predovšetkým z Českej republiky, ale aj z Ukrajiny, Japonska, Bosny a Hercegoviny, Holandska, Maďarska, Anglicka, Portugalska, Poľska, Nemecka, Švédska, Srbska, Rumunska a Číny.

Laureáti ocenenia Medaila akademika Čabelku ocenení 16. mája 2024:

prof. Ing. Janette Brezinová, PhD.
Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach
Za celoživotný prínos v oblasti výskumu a tvorby renovačných vrstiev a funkčných povlakov pre zvýšenie technologickej životnosti strojárskych výrobkov v náročných tribodegradačných podmienkach aplikáciou progresívnych technológií navárania a povrchových úprav a výchovu mladej generácie odborníkov v oblasti zvárania.

Ing. Milan Čillík
Zváračská škola 089, Nové Mesto nad Váhom
Za dlhoročnú činnosť v oblasti vzdelávania zváračov.

Ing. Alexander Czajlik
WINFER spol. s r.o., Dunajská Streda
Za celoživotný prínos v oblasti zvárania oceľových zváraných konštrukcií a stožiarov na Slovensku.

Ing. Jozef Gajdoš
dôchodca, Výskumný ústav zváračský Bratislava
Za celoživotný prínos v oblasti výchovy zváračov na Slovensku.

prof. Ing. Milan Marônek, PhD.
Materiálovotechnologická fakulta STU so sídlom v Trnave
Za rozsiahlu vedeckú a publikačnú činnosť vo zváraní a výchovu mladých inžinierov zvárania.

Peter Nemec
Výskumný ústav zváračský
Za celoživotný prínos a oddanosť výskumným a vývojovým odborníkom pri zlievaní a vo výrobe prídavných materiálov na zváranie.

Dr. Ing. František Simančík
Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV, v.v.i., Bratislava
Za výskum neželezných kovov, kompozitov a technológií ich výroby, spracovania a spájania a transfer vedeckých poznatkov do aplikačnej praxe

prof. Ing. Zita Iždinská, PhD. (in memoriam)
Strojnícka fakulta STU v Bratislave
Za celoživotný prínos vo výskume únavových vlastností zvarových spojov.

Ing. Pavol Kučík (in memoriam)
SlovCert s.r.o., Bratislava
Za celoživotný prínos a rozvoj oblasti nedeštruktívneho testovania zvarových spojov na Slovensku.

Ing. Karl Million, PhD.
Dôchodca, Düsseldorf (Nemecko)
Za dlhoročnú prácu v oblasti technológií zvárania, materiálové inžinierstvo a za spoluprácu so slovenskými inštitúciami.